Tri najčastejšie dôvody prečo nemeditujeme (a ich riešenie!)

Thumbnail

V mojom živote bolo trojmesačné obdobie, kedy som používal všetky možné výhovorky, aby som necvičil Atma Kriya Yogu. Povedal som si, že som príliš zaneprázdnený. Nemohol som sa sústrediť. Bol som príliš unavený. Vy to pomenúvate, ja som to použil ako výhovorku. Stále som cvičil, ale bol to len taký náznak cvičenia. 

Niekedy som po polnoci robil svoje jedno povinné kolo hlavnej krije a snažil som sa nezaspať, lebo pri umývaní zubov túžiac po posteli som zistil, že som v ten deň kriju vôbec necvičil. Potom som sa doplazil do postele a zaspal, aby som sa znova prebudil a zopakoval predchádzajúcu noc. Moja myseľ bola dostatočne silná na to, aby mi zabránila uvidieť v tom nejaký problém. Bolo to len v prázdnych okamihoch, zriedkavých a náhlych chvíľach ticha, kedy sa moje rádio vyplo, nikto odo mňa nič nechcel, papierovačky nesúrili. Vtedy som si uvedomil svoj smútok a nevysvetliteľnú túžbu po cvičení, po ktorom som dychtil v predošlých rokoch.

Niekedy počas tohto obdobia ma nečakane navštívil môj satguru, Paramahamsa Vishwananda. Zavolal ma k sebe a spýtal sa ma ako mi ide krija. Vedel som, že tým myslí moje cvičenie aj moje učenie. Oboje trpelo. Oboje prakticky neexistovalo.

Odvrátil som zrak a zašepkal som: "Je to v pohode."

A bolo to. Otočil sa. Rozhovor ukončený a ja som vedel, že musím niečo zmeniť.

Ako žiak a učiteľ Atma Kriya Yogy som povedal alebo počul takmer každú možnú výhovorku. Zopár je takých najbežnejších a často najnebezpečnejších, pretože myseľ ich nechá vyznieť ako dobré výhovorky. Existuje spôsob ako sa cez ne preniesť.

 

Nemám čas.

Pre učiteľa je toto najbežnejšia vec o cvičení, ktorú od svojich študentov počuje. Úprimne, skutočne sa im s týmto snažím pomôcť, lebo viem, že to tak nie je. Viem, že to nie je pravda, lebo do rovnakej pasce som padol sám a dostal som sa z nej. Je to jedna z vecí, ktoré myseľ používa, aby sa cvičeniu vyhla.

Napokon deň každého z nás má 24 hodín. Ako sa rozhodneme tento čas využiť je odrazom našich priorít. Ak ste človek, ktorý si myslí, že nemá dostatok času, odporúčam vám nájdite si čas a pouvažujte o tom. Čo uprednostňujete pred meditáciou? Kde mrháte časom? Mohli by ste ten čas namiesto toho využiť na meditáciu? Aké máte očakávania z vašej meditácie? Ak sa ich zbavíte, bude pre vás meditácia dôležitejšia?

Ak skutočne chcete, aby sa meditácia stala súčasťou vášho dňa, ten čas si nájdete. Nastavte sa na úspech. Začnite v malom a vystavajte to. Každý si dokáže počas dňa ušetriť päť minút. Nájdite týchto päť minút a dajte ich Bohu, dajte ich svojej meditácii. Odtiaľto budujte. Takto si čas nájdete.

 

Nedokážem sa sústrediť. Moja myseľ je na meditáciu príliš aktívna.

Toto je ďalšia výhovorka, ktorú ako učiteľ často počujem. Je to niečo, s čím sám vo svojom cvičení bojujem. Väčšinou je moja myseľ ako tá opičia myseľ. A práve preto je tak dôležité, že meditácia pomáha upokojiť myseľ.

V skutočnosti poznám len jedného človeka, ktorý je naozaj schopný dosiahnuť stav meditácie. Je to Paramahamsa Vishwananda. On vie meditovať. My, ostatní, len cvičíme, aby sme dosiahli stav meditácie. To však vyžaduje prax.

Mudry sú úžasným prostriedkom na upokojenie mysle. Džňána mudrá je na toto obzvlášť vhodná. Ak si nie ste istí tým, ako robiť džňána mudru, pozrite si tento príspevok. Naučí vás ako na ňu.

A k tomu robte džapu. Jedna z prvých vecí, ktoré mantra óm namó nárájenája robí, je upokojenie posudzujúcej mysle. Ak je vaša myseľ veľmi aktívna, začnite čantovať nahlas. Čím je vaša myseľ aktívnejšia, tým hlasnejšie čantujte. Keď sa vaša myseľ začína upokojovať, začnite mantru šepkať alebo hovoriť potichu. Keď ste pripravení, začnite čantovať potichu. Dovoľte si ísť do vnútra a prežívať tú mantru, potom pokračujte v cvičení.

Aktívna myseľ je bežná. Meditujúca však nie, pretože máte aktívnu myseľ, ktorá je sebazničujúca. V skutočnosti je aktívna myseľ veľmi dobrým dôvodom na meditáciu.

 

Nič necítim

Áno, aj toto sa stáva. Je to normálne. Je to normálne, lebo očakávania sú normálne. Keď počas meditácie nič necítite, je to výsledkom očakávania. Akonáhle očakávame určité pocity, bránime si prežívať to také, aké to je.

Vaše cvičenie sádhany znamená robiť to, čo je potrebné, či už niečo cítite alebo nie. Nič vám to nedlží.

Zbavte sa vašich očakávaní a nechajte vašu sádhanu, aby bola tým, čím je. Keď začnete praktizovať len za účelom samotného cvičenia, za účelom lásky, otvoríte sa všetkým darom, ktoré vám to ponúka. 

Po mojom stretnutí s Paramahamsom Vishwanandom som sa znovu odovzdal svojmu cvičeniu a učeniu. Nebolo to cez noc. Bol to pomalý proces sebaanalýzy, skúmania výhovoriek a ustrihávania si času z môjho dňa, ktorý bol len na sádhanu.

Naučil som sa dve najväčšie lekcie. Prvá. Keď venujem čas svojej sádhane, cvičeniu, cítim sa bližšie k Bohu. Aj keď som sa nesústredil alebo nič necítil, po cvičení som sa cítil bližšie k Bohu len preto, lebo som Mu ten čas venoval. Druhá lekcia bola, že svet sa nezrúti, ak niekto bude musieť na mňa čakať o desať, či dvadsať minút viac. Môj život nemá byť ovládaný potrebami iných ľudí. Zmieria sa s tým alebo vyhľadajú pomoc inde a bude to v poriadku.

Čokoľvek dnes budete robiť, vyhraďte si pár minút na svoje cvičenie sádhany. Urobte to. A urobte to aj zajtra, aj pozajtra, aj ten ďalší deň. Nech to je neupratané a chaotické. Nech to je krásne a inšpirujúce. Nech to je aké to je, len to urobte.

 

V súčasnej situácii sa ľudia spájajú po celom svete online na spoločné cvičenie sádhany. Je to vynikajúca príležitosť ponoriť sa hlbšie do vašej sádhany s láskou a podporou komunity celého sveta. 

Kliknite sem, aby ste dostávali náš spravodaj s online ponukami a novinkami na blogu.

Nájdete nás aj na Facebooku (@bhaktimargasadhanask)

a Instagrame (@bhaktimargasadhanaslovensko)!


Blog »