Spravte ju vašim domovom

Thumbnail

Rieka prúdila studená a čistá, zaplnená peniacim roztápajúcim sa jarným snehom. Západ slnka zapálil horizont, bojujúc o to, aby prišli dlhšie dni. Rozprestrel svoju ružovú, oranžovú a červenú žiaru po brehu rieky a zbytkoch zimného snehu. Moje nohy sa vnorili do riečneho piesku, rýchlo prechádzajúc cez mrznutie, cez bodavú bolesť, až kým ich chlad neznecitlivel až po kolená. Moja ruka sa vnorila do džapa vrecúška, pričom sa moje prsty kĺzali po guľôčkach s každým dychom. Vietor tancoval cez visiaci baldachýn dospelých ihličnanov. Za mnou sa strácal v pozadí smiech a hlasy mojich priateľov sediacich okolo táborového ohňa.

Nešlo mi zavrieť oči. Nedalo sa mi pohnúť. Bol som stratený, očarený tancujúcou harmóniou, ktorá existuje iba na miestach, ako je toto, na brehoch rieky, hlboko v horách, kilometre a kilometre od najbližšej cesty. Je niečo čisté v krajine, ktorá nikdy nevidela motor. Každý dych prišiel a odišiel, nesúc moju mantru. Každý dych prišiel a odišiel a ja som sa v ňom postupne viac a viac strácal. Každý dych prišiel a odišiel, mohol by som odprisahať, že vietor čantoval tú mantru tiež.

ÓM Namó Narájenája

ÓM Namó Narájenája 

ÓM Namó Narájenája 

Každý dych mi prinášal taký pocit pokoja, nádeje a viery, aký som nikdy pred tým nepoznal. Vyzeralo to, že nič iné neexistuje. Bola len mantra.

Pred niekoľkými dňami som sa práve naučil Atma Kriya Yogu. Práve som sa prvý krát v mojom živote učil o mantre, dýchaní a meditácii. A tak som tam stál na brehu rieky, prsty na nohách, ktoré som si už necítil, zaborené v riečnom piesku. Bola to najdokonalejšia vec na utíšenie, akú som kedy dostal. Tá najdokonalejšia vec na utíšenie, akú som kedy poznal.

Až kým nezazneli hlasy mojich priateľov, volajúc moje meno, prerušujúc to ticho. Bolo to skôr ako niečo rozbíjajúce. Štiepajúce. Úplná devastácia ticha spôsobom, akým to dokážu robiť v prvých hodinách tmy len tí, ktorí majú niečo cez dvadsať. A odrazu chladný vánok zanechal na mne husiu kožu a zdalo sa, že ma voda mrazila až do kostí. A ten hluk. Ten zvuk strhávajúc ma ako povodeň späť, späť do večného bľabotu mojej mysle. Zhlboka som sa nadýchol, hľadiac na tmavnúcu scenériu s hlbokou túžbou v srdci a vydal som sa na krátky pochod späť do tábora.

Táto prvá „skúsenosť“ s džapa krijou ma dostala. Ukázala mi niečo, čo by som si nikdy nebol myslel, že je možné dosiahnuť. Stala sa mojim najväčším priateľom a zdrojom. Džapa tam bola, aby so mnou mohla oslavovať. Bola tam, aby ma niesla a potlačila cez moje najtemnejšie chvíle. A dokonca aj v dňoch, keď som nevedel ako ju mať rád, džapa tam stále bola, tancujúc na mojom jazyku, čakajúc, kým ju zase bude mať rád.

Každý z nás má svoju variáciu tohto príbehu. Každý z nás má vlastné zážitky a techniky, ktoré ho nesú životom. Pre mňa je to džapa krijá. Pre vás to môže byť niečo iné. Nech je to čokoľvek, nájdite si svoj príbeh, nájdite si svoju techniku. Ale spravte ju svojou. Osvojte si ju. Pretože cez sádhanu rozvíjate a prežívate svoj vzťah s Bohom. Sádhana je to, čím si osvojujete váš vzťah s Bohom, hovoríte mu, že on patrí vám, tak ako vy jemu.

Nechajte sádhanu, nech vás prenesie týmto svetom. Nechajte sa inšpirovať svojimi zážitkami. Nechajte svoju myseľ inšpirovať sa Bohom. Spravte svoju sádhanu miestom oslavy ako aj miestom, kde sa môžete uchýliť. Spravte ju vašim domovom.


Blog »